Jn 1:1-10
Who would not desire to go to Heaven?! Everyone wants to get to Heaven, but many people would like to get there by their own way, according to themselves. But it is not possible, only Jesus Christ can open the Gates of Heaven.
He says: I am the gate for the sheep ... whoever enters through me will be saved.
The parable, in which the Lord Jesus compares Himself to a shepherd or directly to a gate, we shall understand better when we are reminded that, in the Holy Land, the Shepherds used to lie across the entrance in order to protect the sheep from thieves and predators at night.
The gate symbolizes Christ Himself. This idea of Christ as the gate entered the Christian architectural-building art. Notice the gates of the old Temples: they are massive, richly decorated, containing scenes from the life of Christ. These gates are the sign of Christ, who invites people to enter from the street to the temple, transposes them from profane to sacred, and allows us to get from fleeting time to eternity.
Christ, as the Good Shepherd and the Gate for the sheep, is the only Savior of the world and man. His fold is the Church – the communion of those predestined for salvation. To enter the gate that is Christ includes going by way of the Church.
In every age, the Lord gives servants to the Church who exercise pastoral ministry in His name. For this, the bishops, priests and deacons are signed by Holy Order. Christ makes Himself visible in the person of each of them in the midst of the communion of the faithful. Though through the presence of Christ, the holders of this ministry are not protected from human weaknesses, they act in the name and the person of Jesus Christ, the Pastor of the flock.
Today we are speaking about bishops and priests, next Sunday about deacons. The bishop owns the fullness of the priesthood, in Greek, he is called “episcopos”– “overseer”. Priests, in Greek signed as “presbyteroi” and so elders, are his collaborators. In the terms “overseer” and “elders”, the task of keeping watch over the flock is included. Saint Paul challenges spiritual shepherds to vigil over healthy teaching and protect their flock from all falsehood. Through their ministerial priesthood, they teach, sanctify and administrate people. Also nowadays, among many religious doubts, ignorance and disorientation, they show us the way, make us firm for this way by the sacraments, and lead us on this way. Therefore let us honor the bishops, honor the priests!
Some people ask: “Why do we have to go to Church, yet we can pray better in nature?“ But let us be reminded about the desire that Christ, the Gate, expressed at the Last Supper: ”Do this in memory of me!“
Others say: “What good is it to confess to a priest who is according to me a greater sinner than I am?” But let us notice that God desires that we would reconcile in this way: confession joined with individual confession of sins is an ordinary means to be reconciled with God after committing a mortal sin; Christ - the Gate said to the Apostles: “whose sins you forgive are forgiven them”.
We can meet with such reproach: “I do not need to receive the Sacraments; it is enough that I do what is good.” But pay attention: by our own power, it is not possible to get to Heaven; Christ is the Gate and for our salvation, He offers the Sacraments to us: we began a new life with Him in Baptism, He accepts us back among His sheep in the Sacrament of Penance, He offers us Himself as a pasture in the Eucharist.
We know about the Gate to Heaven. It is Christ who is present and operates in His Church. Let us utilize the possibility to enter through this Gate.
Jn 1:1-10
Kto by si neprial prísť do neba?! Každý človek chce dostasť do neba, ale mnohí by chceli tak po svojom – svojou cestou. Lež to sa nedá – iba Ježiš Kristus nám môže otvoriť brány neba.
On hovorí: Ja som brána pre ovce ... kto vojde cezo mňa, bude spasený.
Podobenstvu, v ktorom sa Pán Ježiš prirovnáva k pastierovi ba priamo k bráne, porozumieme lepšie, keď si pripomenieme, že vo Svútej zemi si pastier líhal na noc do vchodu, aby chránil ovce pred lúpežníkmi.
Brána symbolizuje samého Krista. Táto idea Krista ako brány sa dostala i do kresťanského stavebného umenia. Všimnite si brány starých chrámov: sú masívne, bohato zdobené, obsahujú výjavy z Kristovho života. Tieto brány sú znamením Krista, ktorý pozýva vstúpiť z ulice do chrámu, prevádza z profánneho do svätého, dáva vstúpiť z časnosti do večnosti.
Kristus - jediný Spasiteľ sveta a človeka - je Dobrý pastier i Brána k ovciam. Jeho ovčincom je Cirkev - spoločenstvo tých, ktorí sú predurčení k spáse. Vstúpiť bránou, ktorou je Kristus, zahrňuje ísť cestou Cirkvi.
Pán dáva Cirkvi v každej dobe služobníkov, ktorí vykonávajú pastiersku službu v Jeho mene. K tomuto sú posvätným rádom vyznačení biskupi, kňazi a diakoni. Kristus sa v ich osobe stáva viditeľný uprostred spoločenstva veriacich. Hoci prítomnosťou Krista nositelia tohto úradu nie sú uchránení od ľudskej slabosti, konajú v mene a osobe Ježiša Krista – Pastiera stáda.
Dnes hovoríme o biskupoch a kňazoch, nabudúce o diakonoch. Plnosť kňazstva vlastní biskup - grécky sa nazýva episcopos – dozorca. Jeho spolupracovníkmi sú kňazi - grécky označovaní presbyter-i čiže starší. V názvoch “dozorca“ a “starší“ je zahrnutá ich úloha bdieť nad stádom. Svätý Pavol vyzýva duchovných pastierov, aby bdeli nad zdravým učením a chránili stádo od každého bludu. Oni skrze služobné kňazstvo učia, posväcujú a spravujú ľudí. Aj dnes uprostred mnohých náboženských pochybností, nevedomosti a dezorientácie nám ukazujú cestu, pre túto cestu nás posiľňujú sviatosťami a vedú nás po tejto ceste. Preto sa držme biskupov, držte sa ich kňazov!
Niektorí sa pýtajú: „Prečo máme chodiť do kostola, či sa nemôžeme lepšie pomodliť v prírode?“ Spomeňme si však na prianie, ktoré Kristus – Brána vyslovil pri Poslednej večeri: „Toto robte na moju pamiatku.“
Ďalší sa zasa hovoria: „Načo sa mám spovedať kňazovi, ktorý je podľa mňa hriešnejší odo mňa?“ Lež uvedomme si, že Boh si praje, aby sme sa s ním takto zmierovali: spoveď spojená s individuálnym vyznaním kňazovi je riadnou cestou zmierenia sa s Bohom po spáchaní ťažkého hriechu; Kristus – Brána hovorí apoštolom: „Komu odpustite, bude odpustené.“
A stretneme sa i s takouto výčitkou: „Ja nepotrebujem sviatosti, stačí keď robím dobre.“ No pozor, vlastnou silou sa nedá dostať do neba: Kristus je Brána a on nám k spáse nám ponúka sviatosti: v krste začíname život s ním, vo sviatosti pokánia nás opäť prijíma medzi svojimi ovečkami, v Eucharistií nám ponúka Seba za pastvu.
Vieme o bráne do neba. Je ňou Kristus prítomný a účinkujúci vo svojej Cirkvi. Využívajme možnosť vstupovať touto bránou.