Christ today

Acts 1:1-11 Mt 28:16-20

Some time ago, I was in Israel, the Holy Land. Beginning with Nazareth and Bethlehem, we were passing the places that the Lord Jesus had passed long time before us. We visited many places where he had performed miracles. We were in Jericho, where he restored the sight of the blind, in Capernaum, where he healed Peter’s mother in law, we passed the Jerash region, where he sent the evil sprit into pigs. When bathing in the Sea of Galilee, I experienced a strong storm with lightening and I recalled the moments of anxieties of the Apostles who were in danger of a shipwreck but Jesus approached and made the storm calm. Ultimately, we were also in Bethany, in the cave that was the grave of Lazarus. Definitely, the last day, we descended the Olive Mountain through the Garden of Gethsemane to Jerusalem and taking the Via Dolorosa, we got to the place of Calvary and the Divine Tomb.

Admiring all this, I asked myself how the events of Jesus refer to us and what they can say to us who are locally and temporally so far from those great historical realities: although the Lord Jesus rose from the dead, but already ascended to Heaven.

Dear brothers and sisters, I did not ask myself the question because I did not know the answer, the answer had already been long time hidden in my heart, but my mind wanted the answer for it stood before a mystery that can be understood only by faith.

When we meditate about the Ascension of the Lord Jesus, we can not ignore the reality that before He ascended to Heaven, He descended to Earth as “Emanuel”, “God with us”. The living Lord Jesus, the same yesterday, today and forever, remains further in His Church and with the Father and through the Holy Spirit, works here for our salvation. Before his departing, He said: Go, teach all nations, baptize them and let them observe all I have commanded! Thus, the Lord instituted Baptism and other sacraments as well. His divine power is neither restricted by time nor bordered by place. The Biblical events culminating in the work of the Lord Jesus are not only undeniable history, but they are also today for our redemption. For what God did does not refer only to the direct witnesses of the events, but, thanks to the gift of grace, it influences peoples of every age (cfr. St. Leo the Great).

We do not any less participate in Christ’s acting than His contemporaries; through the sacrament of Holy orders, bishops, priests and deacons get the power to act in His name.

The Kingdom of God was offered not only to those who met with Christ during the three years of His public acting in Palestine, but in the sacrament of Baptism we mysteriously became participants in It, and even more, we do not belong only to His Kingdom, but, as God’s children, also to His Family.

Christ sent the Holy Spirit upon the Apostles, however Pentecost is being repeated: in the sacrament of Confirmation, through the anointing, grace is being enriched in the baptized man, in order to make him an audacious Christian as the Apostles became audacious when on Pentecost, the doors of the Cenacle were opened and they were speaking fearlessly about the Lord Jesus.

Christ was forgiving sins, similarly to this, according to His will and statute, the Church continues in the sacrament of Penance.

Our Lord was also healing the sick; the Church administers the sacrament of Holy Anointing, which has to relieve the sick in his sickness according to God’s will, so either to heal him or to help him to patiently carry his suffering.

The Lord did his first miracle in Cana to save the welfare of the newly-weds turning water into wine; in the sacrament of Matrimony, the man and woman get divine help to withstand all that threatens their human love and happiness.

Christ died, but not as the one who lost as not managing his ideals, but as the one who loved his own and loved them to the end. His death crowned with resurrection and thus bringing salvation is being actualized in the Holy Mass being celebrated in memory of Him and we take part in this mystery when participating in Mass and receiving His body offered for us. Actually, the Holy Mass is the greatest gift: the Lord Jesus effectively acts also in others sacraments, but here, in the Eucharist, He gives Himself.

We enjoy great feasts as Christmas and Easter and we also go to Confession and Holy Communion. Then our spiritual life only coasts like a car without gas. But the Lord is always here. Therefore, let us not “put aside” our sacramental life, but let us still draw support from it. If we know how the sacraments are precious gift, we shall appreciate monthly Confession and come with joy for meeting with Christ not only on Sunday, but also during the week.

As Saint Paul says, may the God of our Lord Jesus Christ, the Father of glory, give to us a spirit of wisdom and revelation in the knowledge of him; having the eyes of our hearts enlightened, that we may know what is the hope of his calling, and what are the riches of the glory of his inheritance in the saints, and what is the exceeding greatness of his power toward us who believe, according to that working of the strength of his might.

Kristus dnes

Sk 1:1-11 Mt 28:16-20

Pred nejakým časom som bol v Izraeli – vo Svätej zemi. Počnúc Nazaretom a Betlehemom sme prechádzali miesta, kadiaľ prechádzal Pán Ježiš dávno pre nami. Navštívili sme mnohé miesta, kde konal zázraky. Boli sme v Jerichu, kde vrátil zrak slepému, v Kafarnaume, kde uzdravil Petrovu testinú, prechádzali sme Gerazejský kraj, kde vyhnal zlého ducha do svíň. Keď som sa kúpal v Galilejskom jazere zažil som blížiacu sa búrku s blýskaním a zaspomínal som si na chvíle úzkosti apoštolov uprostred jazera, keď im hrozilo stroskotanie, ale priblížil sa Ježiš a búrku utíšil. Dokonca sme boli v Betánií - v jaskynke, ktorá bola Lazárovým hrobom. Napokon posledný deň sme zíduc Olivovou horu cez Getsemanskú záhradu zostúpili do Jeruzalema a po Via Dolorosa sme sa dostali na miesto Kalvárie a Božieho hrobu.

Obdivujúc toto všetko som si sám sebe položil otázku, ako sa nás tieto udalosti Pána Ježiša týkajú a čo nám môžu povedať – nám, ľuďom miestne a časovo tak vzdialeným od týchto veľkých historických skutočností. Veď Pán Ježiš síce vstal z mŕtvych, ale už vystúpil na nebesia.

Drahí bratia a sestry, nepoložil som si túto otázku preto, že by som dovtedy na ňu nevedel odpovedať, tá odpoveď bola už dávno ukrytá v mojom srdci, tú odpoveď chcel rozum stojaci pred tajomstvom pochopiteľným len vierou.

Ak uvažujeme o nanebovstúpení Ježiša Krista, nemožno odhliadnuť od skutočnosti, že prv ako vystúpil do neba, zostúpil k nám ako Emanuel – Boh s nami. Živý Pána Ježiš, ten istý včera, dnes i naveky naďalej ostáva so svojou Cirkvou a s Otcom cez Ducha Svätého tu koná pre našu spásu. Pred svojim odchodom hovorí: Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal! Tým, že náš Pán ustanovil krst a ďalšie sviatosti. Jeho Božská moc a dobrota nie je ani ohraničená časom, ani obmedzená miestom. Biblické udalosti vrcholiace dielom Pána Ježiša nie sú iba neodškriepiteľnou históriou, ale súčasne sú aj dneškom vykúpenia: To, čo Boh urobil, sa netýka iba bezprostredných svedkov udalostí, lež vďaka daru milosti ovplyvňuje ľudí každej doby (por. sv. Lev Veľký).

Nie sme menej účastní Kristovho pôsobenia ako jeho súčasníci; cez sviatostnú vysviacku biskupi, kňazi a diakoni dostávajú moc konať v jeho mene.

Božie kráľovstvo nebolo ponúknuté len tým, ktorí sa s Kristom stretli počas jeho trojročného verejného účinkovania v Palestíne, lež vo sviatosti krstu sme sa ho tajomne aj my stali účastnými, ba ešte viac: nielen patríme do Jeho kráľovstva, ale ako Božie deti aj do Jeho rodiny.

Kristus zoslal Ducha Svätého na apoštolov; Turíce sa však opakujú: vo sviatosti birmovania cez pomazanie rozhojňuje v pokrstenom milosť, aby bol odvážnym kresťanom, ako sa odvážnymi stali apoštoli, keď na Turíce odomkli dvere Večeradla a nebojácne hovorili o Pánovi Ježišovi.

Kristus odpúšťal hriechy, ako v tom pokračuje podľa jeho vôle a ustanovenia Cirkev vo sviatosti pokánia.

Náš Pán tiež uzdravoval chorých; Cirkev vysluhuje sviatosť pomazania chorých, ktorá má chorému uľaviť v chorobe podľa Božej vôle, teda buď uzdraviť alebo pomôcť bolesť trpezlivo znášať.

Prvý zázrak urobil Pán v Káne, aby zachránil blaho novomanželov premenením vody na víno; v sviatosti manželstva dostávajú muž a žena Božskú pomoc čeliť všetkému, čo by ohrozovalo ich ľudskú lásku a šťastie.

Kristus zomrel, nie však ako ten čo nezvládnuc svoj ideál a prehral, ale ako ten, ktorý miloval svojich do krajnosti. Táto jeho spásonosná smrť koronovaná zmŕtvychvstaním sa sprítomňuje vo svätej omši slávenej na jeho pamiatku a my na tomto tajomstve máme účasť, keď sa jej zúčastňujeme a prijímame Jeho telo obetované za nás. Práve svätá omša je najväčší dar – v ostatných sviatostiach Pán Ježiš účinne pôsobí, ale tu v Eucharistii dáva živého samého seba.

S oduševneným elánom prežívame veľké slávnosti ako Vianoce a Veľkú noc a pristupujeme k svätej spovedi a svätému prijímaniu. Potom však neraz akoby sme ten náš duchovný život prežívali len v zotrvačnosti ako auto bez benzínu. No Pán je tu stále. Preto “neodložme“ sviatostný život, ale stále čerpajme z neho posilu. Keď vieme akým darom sú pre nás sviatosti, budeme si ceniť mesačnú spoveď a budeme s radosťou prichádzať na stretnutie s Kristom vo svätej omši a to nielen v nedeľu, ale aj cez týždeň.

Nech teda, ako hovorí Pavol, Boh osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých, a aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich podľa pôsobenia jeho mocnej sily.