Divine Mercy

Jn 20: 19-31

Surely, many of you have experienced disappointment in a friend in whom you put your trust. These moments are difficult. In such a situation, as we would place on the vessels of the scales: on the first one the lost values and on the second one the prize of friendship. Then we consider our future relationship with the friend: to leave him or to forgive him?!

Our Lord Jesus spent three years with the Apostles. They were going with Him, speaking about the mysteries of the Kingdom of God, saw and participated in His miracles.  He saved them before the shipwreck; four of them experienced the miraculous fishing; for Peter, on his demand, He healed his mother-in-law. When the Lord Jesus was arrested, at the hour of darkness, it happened that all abandoned Him; even more, the head over others, Peter denied Him.

When, rising from the dead, the Lord Jesus won by His Divine power, in His glorified body, He appeared to His disciples. He did not reproach them for their fear and betrayal, but he spoke nicely to them: “Peace be with you!” Then to those whom He had forgiven, He gave His Divine power to forgive sins: “As the Father has sent me, so I send you. Receive the Holy Spirit! Whose sins you forgive are forgiven them!“ So great is the power of God’s love. His love is not only stronger than death but also than sin enduring into eternal death, and the Apostles who experienced God’s forgiveness became mediators of God’s mercy to others. Ultimately, the Lord showed His wounds and his open side to Thomas and thus He expressed the following: “This all I underwent for love toward you; trust in my love.” As the Scripture says, by His wounds we are healed and as the Sacred Tradition witnesses: the open side from which Blood and Water gushed forth is the fount of the inexhaustible God’s grace from which we draw in the Sacraments: Water reminds us Baptism and Blood the Eucharist.“

God’s love has its primary appearance in mercy that is mostly expressed in forgiveness of sins. Our Lord and God desires that all people would, in faith, approach Him, would obtain forgiveness of sins and would receive His peace, for He wants to forgive everybody and to embrace every sinner to Him as His lost child. This mercy is offered to us after Baptism through the Sacrament of Penance that opens the door to Jesus in the Eucharist.

The Italian spiritual writer Bruno Ferrero compares the weight of a sin to the weight of a stone.   A stone is heavy. Though it would be very small, it ever sinks into the water. Thus every sin has the power to carry a man to the depths of damnation. However, there is one chance to prevent it: not even many stones shall sink when loaded on a boat. Thus it is also with the sins that are captured by Divine Mercy. And it is infinite.

The mission of the Church was the announcing of the Divine mercy through all its existence. But it showed even more valuable after the revelations of the Lord Jesus to sister Faustina (b. Helena Kowalská). She was venerated specially by Pope John Paul II, who added her to the Saints. This Polish Nun received a promise that on the Sunday following Easter, Christ wants to be acknowledged through His infinite mercy. Therefore this Sunday is Mercy Sunday, not only to the Apostle Thomas, not only to Sister Faustina, but also to us.

It is Easter time, time to rejoice for redemption, however even more we need to pray: yet there are many people who, because of their sins, are far from God; also among us Catholics are those who, against their own good, did not receive the Sacrament of Penance – the Sacrament of Divine mercy that testifies they have not acknowledged the goodness of Jesus’ heart. The promise of the Lord that He will treat those who fly to His mercy and lead others to it with His infinite mercy at the hour of their death, can also encourage us to pray for them.

Divine Mercy Sunday shows us mercy as a great gift springing from Christ’s death and Resurrection. I wish you to experience joy from Divine mercy and achieve the promised gift of peace similar to the Apostles and all the faithful of the First Church as we hear about them in the Acts of the Apostles. Into our profane days, let us accept the assurance from this Solemn Day that God loves us more than the closest person to us.

Božie Milosrdenstvo

Jn 20: 19-31

Určite sme už viacerí zažili, že nás sklamal  priateľ, do ktorého sme vkladali svoju dôveru. Sú to ťažké chvíle. Vtedy akoby sme kládli na misky váh; na prvú: stratené hodnoty a  na druhú: cenu priateľstva. Potom zvažujeme náš budúci vzťah k priateľovi: opustiť ho alebo odpustiť mu?!

Náš Pán Ježiš sa tri roky venoval svojim apoštolom. Apoštoli chodili s ním, rozprávali sa s ním o tajomstvách Božieho kráľovstva,  videli a boli účastnú Jeho zázrakov. On ich zachránil pred stroskotaním na mori, štyria z nich zažili zázračný rybolov, Petrovi na jeho prosbu uzdravil testinú. Keď Pána Ježiša zajali, v tej hodine temna, prišlo k tomu, že ho všetci  opustili a Peter, hlava ostatných,  ho dokonca zaprel.

Keď vstanúc z mŕtvych Pán Ježiš svojou Božskou zvíťazil, v oslávenom tele sa zjavil svojim učeníkom. Nevyčítal im však strach a zradu, ale pekne sa im prihovoril slovami: „Pokoj vám.“ Potom tým, ktorým odpustil, dal svoju Božskú moc odpúšťať hriechy: „Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.  Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy budú odpustené!“ Taká veľká je sila Božej lásky. Jeho láska je nielen silnejšia ako smrť, ale aj ako hriech vovádzajúci do večnej smrti a apoštoli, ktorí sami zakúsili Božie odpustenie, stali sa sprostredkovateľmi Božieho milosrdenstva ďalším. Napokon Pán ukázal Tomášovi svoje rany a bok a tým vyjadril nasledovné: „Toto všetko som podstúpil z lásky k vám. Dôverujte mojej láske!“ Ako hovorí Písmo Jeho rany nás uzdravili a ako dosvedčuje tradícia – otvorený bok, z ktorého vytriskla krv a voda, je prameňom nevyčerpateľnej Božej milosti, z ktorého čerpáme vo sviatostiach, voda nám pripomína krst a krv Eucharistiu.

Božia láska má svoju pravú tvár v milosrdenstve, ktoré sa najviac prejavuje v odpúšťaní hriechov. Náš Pán a Boh si praje, aby sa všetci vo viere v neho k nemu priblížili, získali odpustenie a prijali Jeho pokoj, On chce každému odpustiť a privinúť každého hriešnika k sebe ako stratené dieťa. Toto milosrdenstvo sa po krste ponúka najmä cez sviatosť pokánia, ktorá nám otvára cestu k Ježišovi v Eucharistii. Nedeľa milosrdenstva nám ukazuje milosrdenstvo ako veľký Boží dar prameniaci z Kristovej smrti a zmŕtvychvstania.

Taliansky duchovný autor Bruno Ferrero prirovnáva ťažobu hriechu k tiaži kameňa. Kameň je ťažký. Aj keby bol akokoľvek malý, vždy sa ponorí do vody.  Tak má každý ťažký hriech moc strhnúť človeka do hlbín zatratenia. Predsa však je tu ešte jedna šanca, ako tomu predísť:  Ani množstvo kameňov sa nepotopí, ak sú naložené na loďke. Tak je to aj s hriechmi, ktoré zachytí Božie milosrdenstvo. A to je bezhraničné.

Poslaním cirkvi vždy bolo ohlasovať Božie milosrdenstvo. Ešte naliehavejším sa to ukázalo  po zjaveniach Pána Ježiša sestre Faustíne (rod. Helena Kowalská). Bola osobitne ctená pápežom Jánom Pavlom II., ktorý ju tiež pripočítal k svätým. Táto poľská rehoľná sestra prijala prísľub, že na druhú veľkonočnú nedeľu chce sa dať Kristus spoznať cez svoje milosrdenstvo. Preto dnešná nedeľa je nedeľou Božieho milosrdenstva nielen pre apoštola Tomáša, nielen pre sestru Faustínu, ale aj pre nás.

Je veľkonočný čas - čas radovať sa z vykúpenia, ale ešte stále nám treba aj modliť, veď ešte mnoho ľudí, ktorí sú pre svoj hriechy vzdialení od Boha. Veď aj medzi kresťanmi katolíkmi sú takí, ktorí na svoju škodu nepristúpili k sviatosti pokánia – k sviatosti Božieho milosrdenstva, čo svedčí o tom, že nepoznajú dobrotu Ježišovho srdca. K modlitbe za nich nás môže povzbudiť aj prísľub Pána, že s tými, ktorí sa budú utiekať do jeho milosrdenstva  a privádzať k nemu ďalších, bude v hodinu ich smrti s nimi zaobchádzať podľa svojho nekonečného milosrdenstva.

Prajem vám, aby ste zažívali radosť z Božieho milosrdenstva a dosiahli prisľúbený dar pokoja tak ako apoštoli a  všetci veriaci prvotnej cirkvi ako o nich počúvame v Skutkoch. Do našich všedných dní prijímime uistenie tohoto slávnostného dňa, že Boh nás miluje viac ako k nám najbližší človek.